PREDSLOV
1 Základný kresťanský katechizmus obsahuje obrys podstatnej kresťanskej viery v 72 odsekoch a 12 kapitolách: Predslov, Boh, Stvorenie, Ľudská bytosť, Mária - Ježišova Matka, Ježiš Kristus, Kristova Cirkev, Boží zákon, Modlitba, Sviatosti/Tajomstvá, Smrť a večný život a Referencie. Poradie týchto kapitol sleduje štruktúru všeobecného Kresťanského vyznania viery, Nicejského vyznania viery, ktorého text sa nachádza v druhom odseku. Tento Katechizmus má súhlas dvoch pravoslávnych a katolíckych biskupov a je prístupný s ilustráciami na Internete. 2 Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.1 Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. A očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
BOH
3 Veríme v Boha, aj keď ho nevidíme našimi telesnými očami, pretože táto viera je rozumovo aj logicky oprávnená. Naše domovy sú plné televíznych obrázkov, ale nemôžme ich vidieť bez televízie. Gravitácia je neviditeľná sila, ale existuje. Nevidíme vzduch, ktorý dýchame, ale udržiava nás pri živote. Podobným spôsobom veríme v neviditeľného Boha, ktorý stvoril viditeľný vesmír, lebo vesmír sa nemohol sám stvoriť. Viera v Boha (náboženstvo, teológia, mytológia) je všeobecná medzi ľuďmi, vrátane významných mysliteľov ako Platón, Aristoteles, Kopernik, Newton, Leibniz, Lomonosov, Mendel, Pasteur, Edison, Marconi, Tesla, Curie-Sklodowska a Planck. Náboženská viera a rozumná veda - filozofia sa navzájom nevylučujú, ale sa navzájom dopĺňajú. Viera nie je iracionálna, ale nadrozumová; pretože Boh je zdroj všetkej pravdy a znalosti a v ňom nie je protirečenie. 4 Je len jeden Boh, ale kvôli hraniciam ľudského úsudku a rozumu ľudia si predstavujú a rozumejú Bohu rôznymi spôsobmi, napr. pohanský grécky Zeus a slovanský Trihlav, a volajú ho rôznymi menami, ako Jahve a Alah. Boh je nestvorený Duch bez tela, žijúci v Trojici nadprirodzených Osôb: Otca, Syna a Ducha Svätého. Všetky tri Osoby sú rozdielne, ale predsa rovné navzájom a vlastnia rovnakú nadprirodzenú podstatu a spoločné pôsobenie v stvorení. Bohu Otcovi pripisujeme stvorenie, Bohu Synovi vykúpenie, a Bohu Duchu Svätému posvätenie sveta. Duch Svätý, Pán a Darca života, hovoril ústami prorokov a inšpiroval autorov Biblie / Svätého Písma. On osvecuje, oživuje a vedie Cirkev. Duch Svätý je prítomný v hlbinách duše a v celom svete, inšpirujúc všetkých ľudí k dobrote. My uctievame a velebíme Otca i Syna i Ducha Svätého „jedného v podstate a nerozdelenej Jednote v Trojici a Trojicu v Jednote.“ 5 Boh je láska, pravda, krása a sám život. Boh je všemohúci, večný, lebo On vždy existuje, nesmrteľný, nemenný, všadeprítomný, vševediaci, múdry, spravodlivý a odmeňujúci dobro, ale trestajúci zlo, milosrdný a odpúšťajúci všetky hriechy keď sa kajáme, slobodný, požehnaný, šťastný, dobrý a darujúci všetko všetkým, bohatý a nepotrebujúci nič od nikoho, jednoduchý, svätý, zvrchovaný, najvyšší, neobmedzený a nekonečne dokonalý. Boh, ktorý v sebe zjednocuje otcovstvo a materstvo, je nad všetky pohlavné rozdiely a presahuje všetko stvorenie „Ja som, ktorý som“ (Ex 3,14). Ľudská myseľ nemôže úplne pochopiť záhadu Božej prirodzenosti a Svätú Trojicu, ani to jazyk nemôže primerane vyjadriť, ale ani najväčší vedci nemôžu úplne pochopiť maličký atóm, ktorý je oveľa menší ako zrnko prachu. My dostávame vedomie Božej bytosti a sily v nesmiernom vesmíre, ktorý On stvoril, a stále vieme viac o Bohu cez jeho zjavenie, ale len po smrti svätí vidia Boha takého, aký je.
STVORENIE
6 Boh sa chcel rozdeliť so svojou láskou so stvoreniami a urobiť ich šťastnými, preto slobodne stvoril z ničoho všetko viditeľné aj neviditeľné (ľudia môžu len veci inak usporiadať, nemôžu napr. stvoriť ani kvapku vody bez existujúceho materiálu). Všetko, čo Boh stvoril, je dobré a rôzne a obmedzene nesie nejakú pečať Stvoriteľa. Prvá kniha Biblie, Genezis, opisuje stvorenie sveta a ľudí v alegorickom zmysle a neuvádza presný čas a iné vedecké detaily. 7 Boh stvoril neživú hmotu, ktorá sa skladá z maličkých atómov/prvkov, ktoré sa skúmajú vo fyzike. Poznáme 92 prvkov, z ktorých sa skladá vesmír - Zem (jediné miesto vo vesmíre, kde existuje život), Mesiac, planéty, Slnko a miliardy hviezd, ktoré sú oveľa väčšie než Zem, ale iba 3.000 z nich je viditeľných voľným okom: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 19/18,2). Rozličné kombinácie atómov spolu tvoria molekuly, ktoré sa skúmajú v chémii. Molekuly zas tvoria gény a bunky, z ktorých sa skladajú orgány (napr. list alebo pľúca) rastlín, zvierat a ľudského tela. Tieto sa skúmajú v biológii. 8 Boh stvoril rastliny, ktoré rastú, dozrievajú a rozmnožujú sa, ale nie sú schopné žiadneho pohybu. Veda pozná asi 350.000 druhov rastlín. 9 Boh stvoril zvieratá, ktoré rastú, rozmnožujú sa, pohybujú sa a používajú zmysly, ale nemajú rozum ani slobodnú vôľu. Zvierat je okolo milión druhov. 10 Boh stvoril ľudí s telom a nesmrteľnou dušou, ktoré sa študujú v antropológii a psychológii.2 Ateistická teória evolúcie učí, že život vzišiel z neživej hmoty a že ľudia sa vyvinuli zo zvierat. Avšak vedecké dôkazy (náhle objavenie sa fosílii a chýbajúce prechodné fosílie), pokiaľ sú správne interpretované, neprotirečia náboženstvu, naopak, sú zhodné s tvrdením, že všetok život stvoril Boh. Pozri W.T. Brown, In the beginning [Na začiatku]. 11 Boh stvoril neviditeľných anjelov: nesmrteľných duchov bez tela s rozumom a slobodnou vôľou. Niektorí anjeli sa postavili proti Bohu (začiatok tajomstva hriechu a zla), a nazývajú sa zlými duchmi alebo démonmi či diablami. Vedie ich Satan. Dobrí anjeli, ktorí sú v nebi, sú našimi strážcami a ochraňujú nás, zatiaľ čo démoni, ktorí sú v pekle nás pokúšajú a vedú nás k zlu, prefíkane rozvracajúc celý svet (Jób 1, Lk 8, Jn 8). 12 Boh je Pánom stvorenia a histórie. Miluje, udržuje a rôznymi spôsobmi vedie k dobrému všetko čo stvoril, zvlášť ľudí, ktorých ustanovil spoluvládcami Zeme, rastlín a zvierat. Toto je poznané ako Božia Prozreteľnosť.
ĽUDSKÁ BYTOSŤ
13 Ľudská bytosť, muž alebo žena, sa skladá z materiálneho/fyzického tela a z duchovnej nesmrteľnej duše, so schopnosťou rastu, rozmnožovania, pohybu, rozumu a slobodnej vôle. Telo človeka s piatimi zmyslami sa skladá z miliónov buniek, ktoré oživuje duša. Rozum alebo schopnosť racionálneho myslenia sa vzťahuje aj na schopnosť rozmýšľania a na svedomie: praktické rozlišovanie medzi dobrom a zlom alebo takzvaná sebakontrola. Vôľa alebo srdce zahrňuje do seba emócie a vášne, napr. lásku, radosť, nádej, strach, smútok atď. Človek je sociálny jednotlivec, ktorý rastie a vyvíja sa cez cykly práce a odpočinku a v spoločnostiach/organizáciách ako napr. rodina, Cirkev, štát a celá globálna spoločnosť. Zmysel ľudského života a dôstojnosť a šťastie ľudskej osoby spočíva v poznaní Boha cez rozum a vieru, v dobrovoľnom prijímaní Božej vôle a v stálom milovaní Boha ako Otca. 14 Boh stvoril prvého človeka, muža a ženu, Adama a Evu, vo svojej milosti, na svoj obraz a podobu, aby s ním žili vo večnom šťastí. Toto šťastie bolo podmienené ich vernosťou jemu v pozemskom raji. Adam a Eva, ako každý muž a žena boli rozliční v pohlaví, ale sebe rovní a dopĺňali jeden druhého. V skúške vernosti voči Bohu boli Adam a Eva oklamaní diablovými príťažlivými, ale falošnými sľubmi, a neposlúchli Boha. Tento prvý hriech, dedičný hriech zranil a zmenil ľudskú prirodzenosť: Adam a Eva stratili Božiu milosť a začali byť vystavení nezvráteným túžbam a žiadostiam, náchylnosti k hriechu a bolesti a smrti. Dedičný hriech a táto zmenená prirodzenosť je teraz stavom všetkých potomkov Adama a Evy, celého ľudstva, celého sveta. 15 V histórii sveta je hriech príčinou všetkého zla: rúhania, ignorancie, zvrátenosti, chamtivosti, žiadostivosti, predsudkov, zneužití, nenávisti, násilia, zločinov, vandalizmu, falošných ideológií, rozporov medzi rozličnými skupinami, napr. náboženstvami (asi 12 náboženstiev a veľa siekt a kultov), jazykmi (okolo 3.000) a národmi, vojen, atď. Hriech je príčinou potopy sveta, zla Sodomy a Gomory, náboženského násilia a vojen (7. až 17. st.), epidémií ako čierna smrť, janičiarov, rasizmu, kolonializmu, zabíjania domorodcov a otrokárstva na západnej pologuli, práce detí, zabíjania Židov a Slovanov počas fašizmu, zabíjania detí cez potraty a hlad, smrtonosného marxistického ateizmu v Eurázii, masakry Arménov, prvej a druhej svetovej vojny, nešťastia v Hirošime, vojen v Indočíne, ekologickej krízy, terorizmu atď. Avšak oproti tomu je v histórii ľudstva a v civilizácii, ktorá povstala na Blízkom východe asi pred 5.000 rokmi aj veľa dobrého: posvätné spisy (napr. Vedi), chrámy (napr. Jeruzalem, Adis Abeba, Byzancia, Kyjev, Rím, Washington, Mexiko, Bratislava), kláštory, knižnice, školy, filozofovia a spisovatelia (napr. Zaratuštra, Lao-c’, Sokrates, Cicero, Origen, Šankara, Ibn Sina, Shakespeare, Descartes, Kant, Dostojevský, Gándhí), encyklopédie, nemocnice, Červený kríž, Svätá aliancia r. 1815, plody umenia a hudby (napr. Rublev, Michelangelo, Picasso, Ziolkowski, Bach, Dvořák), Inkovia-remeselníci, plody technológie, Sputnik a ďalšie objavy atď. 16 História potom odhaľuje, že napriek širokému uhlu poznania a dobrých úmyslov, ľudstvo nie je schopné vyliečiť sa a vyslobodiť sa z hriechu. Pre tento dôvod sa Boh milosrdne zjavil a pozval ľudstvo k spáse prostredníctvom Adama, Noeho, Abraháma, Mojžiša a ďalších židovských prorokov Starého zákona, a plne v Novom zákone cez Ježišovu Matku Máriu, cez Ježiša a jeho Cirkev. Božie zjavenie, ktoré nám zjavuje Boha a nás samých, sa nachádza v Biblii - v knihách Božieho slova v Starom a Novom zákone, a v posvätnej tradícii Cirkvi - koncily, atď. Časť tejto božskej pravdy a pozvania sa nachádza taktiež v iných náboženstvách mimo kresťanstva (judaizmus - Izrael, islam - Mohamed, hinduizmus, budhizmus, konfucionizmus, taoizmus, šintuizmus, sikizmus atď.) a v svedomí každého človeka. Boh miluje všetkých ľudí a pozýva ich ku spáse, každého na základe jeho možností a schopností, ale nikoho nenúti (sloboda náboženstva). My prijímame Božiu vôľu a pozvanie, keď nasledujeme jeho zákon a Krista.
MÁRIA - JEŽIŠOVA MATKA
17 Blahoslavená Panna Mária sa narodila pred viac ako 2.000 rokmi pobožným židovským rodičom Joachimovi a Anne. Cez Božiu milosť bola Mária bez hriechu od prvého momentu svojej existencie a žila bez hriechu celý svoj život. 3 Žila so sv. Jozefom v manželstve v neustálom panenstve. Sväté Písmo, tradícia Cirkvi, napr. svätyňa v Šaštíne a islamský Korán svedčia o Márii. 18 Mária počala Ježiša Krista mocou Ducha Svätého, porodila ho a naďalej ostala pannou. Je nazývaná a aj je Matka Boha / Bohorodička, pretože porodila Ježiša Krista, Božiu Osobu, ktorá je aj Boh aj Človek, Syn Boha a Syn Človeka. 19 Mária svojou láskou a vernosťou Bohu odčinila Evin hriech a cez ňu Boh pripravil ľuďom vykúpenie. Celý svoj život bola pokorne oddaná svojej rodine a blížnym. Keď Mária zomrela, bola vzatá, s telom i dušou, do neba. 20 Mária je dokonalý svätec, model kresťanskej lásky a Matka Cirkvi – Matka každého z nás. Je vždy pripravená za nás orodovať u Boha a pomôcť nám tak, ako vtedy pomohla na svadbe v Käne Galilejskej. Pravoslávni a katolícki kresťania si ctia Máriu a prosia ju o pomoc v modlitbách, ako je anjelský pozdrav – 15 desiatkov v ruženci. Pozri Lk 1,28; modlitba sv. Serafína v knihe An Early Soviet Saint: The Life of Father Zachariah [Raný sovietsky svätec: Život otca Zachariáša].
JEŽIŠ KRISTUS
21 Pán Ježiš Kristus je najvýznamnejšia osoba v histórii sveta. Jeho narodenie v Betleheme označuje začiatok kresťanskej doby. Biblia, hlavne evanjeliá (svätý Matúš, Marek, Lukáš, Ján), Tradícia, Korán a svetskí historici svedčia o Ježišovi. 22 Ježiš Kristus je druhá Osoba Svätej Trojice, Syn a Slovo Božie, ktorého Božská prirodzenosť je večná, a ktorého ľudská prirodzenosť bola prijatá v tajomstve vtelenia, keď bol počatý z Ducha Svätého, narodený z Márie Panny, podobný ľudom vo všetkom okrem hriechu. Kristove dve prirodzenosti sú nerozdielne a nezmenene spojené v jeho Božskej Osobe. Cez Kristovu smrť, jeho duša a telo boli rozdelené, ale zostali spojené s jeho Božstvom. Ježiš znamená Spasiteľ v hebrejčine, a Kristus znamená Pomazaný v gréčtine – Mesiáš v hebrejčine. 23 Z lásky k ľuďom sa Ježiš stal človekom, aby zlomil diablovu vládu, aby napravil Adamov hriech, zničil smrť a vyhral pre všetkých ľudí milosť a možnosť večného života s Bohom. Kristus je na úžitok aj nekresťanom, tak ako slnko zohrieva aj tých, ktorí ho nevidia. 4 24 Narodený v Betleheme, Ježiš žil v Nazarete v rodine Panny Márie a sv. Jozefa. Pracoval ako stolár. Keď mal asi 30 rokov, začal svoje verejné účinkovanie. Ohlasoval evanjelium múdrosti, lásky a spravodlivosti, ktoré má viesť ľudí k večnému spaseniu. Kristovo posolstvo bolo jednoduché, ale hlboké, často vykladané v podobenstvách – analógiách, metaforách, ktoré zmenilo svet k lepšiemu. Podstata jeho učenia je láska k Bohu a k blížnemu. Kristus okrem toho vykonal rôzne zázraky: vyliečil chorých, vyháňal zlých duchov a kriesil mŕtvych. On je Cesta, Pravda a Život. 25 Na Veľký Piatok bol Ježiš ukrižovaný za vlády Poncia Piláta na vrchu Golgote/Kalvárii v Jeruzaleme - najväčšia nespravodlivosť v histórii. Na tretí deň vstal z mŕtvych. Svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus dokončil svoju misiu: Božiu slávu a spásu ľudstva. Kristov kríž zmieril a spojil nebo so zemou. Jeho sila vyviera všetkým vekom a celému svetu, pretože môže zachrániť každého hriešnika, aj najhoršieho zločinca, z hlbín pekla a priviesť ho do neba. 26 Štyridsať dní po jeho zmŕtvychvstaní, Kristus vystúpil do neba. Je stále neviditeľne prítomný, hlavne v Eucharistii a v Cirkvi, ktorú založil na pokračovanie svojho diela do konca sveta, keď znovu príde na Posledný súd. 27 Zvelebujeme a uctievame Krista v Eucharistii, nasledovaním jeho pokorného života a jeho láskavého srdca, staraním sa o chudobných (Mt 16, 24; 11,29; 25,34) a modlitbou, ako napr. Krížová cesta, Ježišova modlitba (alebo modlitba Srdca) a pozdrav: „Slava Isusu Christu!“ / „Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Odpoveď: „Slava i vo viki!“ / „Až na veky vekov. Amen.“
KRISTOVA CIRKEV
28 Cirkev bola založená Ježišom Kristom. Jeho apoštoli, hlavne sv. Peter a Pavol, a ďalší kresťania založili Cirkev v stredozemnej Ázii, Afrike a Európe, nenásilne aj napriek rímskym prenasledovaniam, ktoré trvali až do r. 313 za vlády Konštantína. Kresťanstvo sa dostalo do Európy cez Balkán. Do 10. st. bola Európa, prakticky, celá kresťanská a neskôr jej misionári rozširovali kresťanstvo v časti Ázie a Afriky, ako aj v Amerike a Austrálii. Dnes je asi tretina sveta kresťanská. 29 Cirkev je časťou Božieho kráľovstva na zemi; ona je Božím ľudom a Telom Krista: spoločenstvo laikov a kléru (kňazstva, hierarchie). Kristova Cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Kristus je hlavou Cirkvi a posväcuje ju so svojimi sviatosťami a inými prostriedkami – niekedy zázračnými a charizmatickými (1 Kor 12,1-11). Cirkev je katolícka t.j. univerzálna a spoločná všetkým ľudom a dobám, východná a západná, a vlastní plnosť duchovnej múdrosti a pokladu. Cirkev je postavená na apoštoloch a vedná apoštolskými následníkmi, biskupmi/hierarchiou, ktorí udržiavajú apoštolskú vieru a prax. Cirkev vydrží až do konca sveta. Nič ju nemôže zničiť, ako bolo potvrdené počas jej prvých prenasledovaní a pádom bojového ateizmu pred našimi očami. 30 Cirkev ako dobrá matka a učiteľka nám ukazuje cestu Kristovej spásy: pravú vieru a dobré skutky. Cirkev je neomylná v dogmatickom učení o viere a morálke, aj keď jej členovia, dokonca aj biskupi, môžu robiť chyby, napr. rôzne schizmy, cézaropapizmus. 5 Duch Svätý umožňuje a inšpiruje Cirkev, aby mohla správne interpretovať Bibliu, hlavne jej obtiažne časti a učiť veci, ktoré nie sú napísané v Biblii (Jn 21,25). Cirkev bola prvá, ktorá vydala Bibliu (pozri koncil v Hippe). Pobiblické cirkevné učenie a prax sa nachádzajú v jej tradícii. Toto zahŕňa: svedectvá veriacich, aj laikov (napr. Mária, Helena, Klotilda, Irena, Mieško, Vladimír, J. Hutter, Ružena z Limy, V. Soloviev, C. S. Lewis, M. L. King, Rastislav), cirkevných Otcov a svätých (napr. Irenej, Klement, Anton, Atanáz, Efraim, Bazil, Gregor, Ambróz, Hieroným, Ján Chryzostom, Augustín, Patrik, Benedikt, František, Sergius, Katarína, Terézia, Serafín, ugandskí mučeníci a košickí mučeníci), teológov, zasvätených osôb, koncilov (napr. Konštantinopol a Konstanz) a duchovenstvo, t.j. diakonov, kňazov, biskupov, metropolitov, patriarchov a pápežov. Biblia a cirkevná tradícia sú spolu jednotnou zárukou Božieho zjavenia a sú zhrnuté v Kréde, katechizmoch a sviatostiach, ktoré Cirkev uchováva a propaguje na misiách (Mt 28,18-20). 31 Cirkev neustále uctieva Boha na celom svete v liturgii, a pastoračnou službou udeľuje ľuďom sviatosti a sväteniny ako rôzne požehnania, exorcizmy a v katolíckej Cirkvi aj odpustky. Počas celého roka Cirkev podľa cirkevného kalendára v denných, týždenných, ročných a iných cykloch zvelebuje Boha, jeho diela a život Ježiša Krista, Panny Márie a svätých vo sviatkoch ako je nedeľa - deň zmŕtvychvstania, Vianoce, Veľká Noc, sviatok sv. Petra a Pavla a Nanebovzatie Panny Márie. 32 Miesto zhromaždenia Cirkvi, kostol, je ideálne posvätný a funkčný symbol nadčasovej formy a rozmerov, kde je miesto pre modlitbu a slávenie bohoslužieb ako napr. vešpier, liturgie a ďalších sviatostí. Nachádza sa v ňom oltár ako aj obrazy, napr. byzantínske ikony, ktoré zobrazujú svätcov a posvätné udalosti od stvorenia sveta až do konečného oslávenia v nebi. Tieto posvätné obrazy sú oknom do neba a pomáhajú nám milovať Boha, Krista, Pannu Máriu a svätých. 33 Farské spoločenstvo, vedené kňazom, je základným cirkevným spoločenstvom a centrom duchovného života. Viacej farností tvorí (arci)diecézu, ktorej hlavou je (arci)biskup (napr. Los Angeles, New York, Quito, Buenos Aires, Sao Paulo, Kinshasa, Nairobi, Paríž, Viedeň, Minsk, Bejrút, Vladivostok, Manila, Trnava), viaceré diecézy tvoria metropolie, ktoré tvoria patriarcháty (napr. Carihrad, Moskva, Rím), a oni tvoria jednu Cirkev. Autokefálne Cirkvi ako napr. grécka a ruská a biskupské konferencie ako napr. talianska, brazílska a slovenská sú tiež regionálne spolky diecéz a biskupov. Prímasi–biskupi Cirkvi zahŕňajú arcibiskupov, metropolitov, patriarchov, a Pápeža, ktorí historicky okrem svojich diecéznych povinností, majú službu viesť rozličnými spôsobmi konkrétne skupiny diecéz alebo Cirkví a celú Cirkev. Títo prímasi vykonávajú tieto funkcie samostatne a aj v spoločenstve s ostatnými biskupmi v miestnych synodách a ekumenických konciloch.6 Protestantské a evanjelické Cirkvi/denominácie (napr. luteránske, anglikánske, presbyteriánske, baptistické) sú zorganizované čiastočne inak ako pravoslávna a katolícka Cirkev, keďže po Reformácii r. 1517 odmietli niektoré články viery ako napr. modlitby za mŕtvych a niektoré sviatosti ako napr. eucharistiu Jn 6,51. 34 Ekumenizmus sa pokúša obnoviť plnú cirkevnú jednotu a spoločenstvo, ktoré boli narušené okolo r. 451 (Blízky Východ - Európa), 1204 (byzantský pravoslávny - rímsko katolícky), 1517 (katolícky - protestantský) a cez iné schizmy. Významné osoby ekumenizmu sú: sv. Cyril a Metod, Leopold Mandić; Svetová Rada Cirkví, Dom Madony, Taizé, Otec van Straaten, Patriarcha Athenagoras a Pápež Pavol VI. Pozri: Jn 17,21; Mt 5,23; 20,25; liturgické modlitby vrátane Menaiona; Konštantinopolského koncilu 879-880; J. Meyendorff, The Primacy of Peter [Petrov primát]; Pápež Ján Pavol II, Ut Unum Sint. 35 Spoločenstvo svätých, nevyhlásených aj vyhlásených za svätých, je výrazom jednoty a vzájomnej pomoci medzi členmi Cirkvi / kresťanmi vo svete, v posmrtnom stave očisťovania, rímsko-katolíckom očistci, a v nebi – Božom kráľovstve.
BOŽÍ ZÁKON
36 ÚVOD. Boh miluje všetkých a chce, aby všetci ľudia zažili život v hojnosti, harmónii, pokoji a šťastí. On nám dal svoj zákon, prikázania ako sprievodcu a mapu k tomuto cieľu. Boží zákon je dobrý a je základom všetkých ľudských práv, slobôd a povinností spolu so všetkými dobrými ľudskými zákonmi. (Dobro je prítomnosť všetkej primeranej dokonalosti; hriech - zlo je neprítomnosť dostatočného dobra). Porušenie Božieho zákona v mysli, slove, čine alebo zanedbávaním dobrého je hriech. Je to najväčšie zlo na svete a zdroj všetkého zla. Hriech oslepuje a je ako jed a rakovina – zákerný, ničivý a smrteľný. Ťažký, vedomý a dobrovoľný hriech, keď nie je oľutovaný, vedie k oddeleniu od Boha, zdroja života, a k večnému zatrateniu v pekle. Sme oslobodení od hriechu zásluhami Ježiša Krista a osobným pokáním a prosbou Boha, aby nám odpustil hriechy, ako robili mýtnik, Zachej, sv. Peter, lotor na kríži a Ninivčania (Lk 13, 18, 19, 22, 23; Jon 3, 4). „Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem ráz” (Prís 24,16). Boh dáva každému človeku milosť a schopnosť žiť podľa jeho vôle a prikázaní: robiť dobro, vyhýbať sa zlu a prekonávať pokušenia (pokušenie, čiže ponuka k hriechu nie je hriech, pokiaľ nie je vedome prijaté), ľutovať vykonané hriechy a konať za ne pokánie, čím získame odpustenie od Boha. Nábožný život obsahuje: vieru, dodržiavanie prikázaní, dobré skutky, pôst, odovzdávanie svojich problémov a utrpení Bohu, modlitbu a sviatosti (Jak 2,26; Mt 5,20; 6,2-33; 7,21; 16,24). Pre úspech v športe je potrebné cvičenie; podobne je to aj s duchovným životom. V spolupráci s Božou vôľou a milosťou, niekedy nebadane, môžu dobré skutky a cnosti nahradiť hriechy a neresti a viacej dobrých skutkov utvára dobré zvyky, ktoré formujú dobrý charakter, čo vedie k dokonalosti, svätosti a šťastnému cieľu – jednote s Bohom. Boží zákon je v každom dobre sformovanom ľudskom svedomí, v Biblii, cirkevnej tradícii - kánonoch - a v správnych svetských, štátnych zákonoch. 37 HLAVNÉ PRIKÁZANIA. 1. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou.“ 2. „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ (Tieto dve prikázania obsahujú celý Boží zákon; iné zákony a prikázania vysvetľujú a opisujú tieto dve. Ježiš Kristus ešte ďalej vyjasňuje toto svojím učením „ako chcete aby vám ľudia robili, tak robte aj vy im” a svojím podobenstvom o Dobrom Samaritánovi). Pozri: Dt 6,4; Lv 19,18; Mt 22,34-40; Lk 6,31; 10,25-37; 1 Kor 13. 38 DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ. 7 1. Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal (obsahuje vieru, nádej, lásku, adoráciu a modlitbu ku pravému Bohu; vylučuje klaňanie sa bôžikom ako peniaze a národ, predpovedanie ako horoskopy a predpovedanie budúcnosti, mágiu/čarodejníctvo, ako zaoberanie sa diabolskými mocnosťami, poveru ako zbytočné rituály, nenávisť a pokúšanie Boha, svätokrádež, simoniu, agnosticizmus, ateizmus). 2/1. Nevytvoríš si žiadnu modlu, aby si sa jej klaňal (nábožné použitie posvätných obrazov / ikon je povolené – Ex 25,18; Nicaea II). 3/2. Nevezmeš meno Božie nadarmo (rešpekt pre Božie meno a iné sväté mená; vyhýbať sa zovšedňovaniu Božieho mena, krivým prísahám, rúhaniu). 4/3. Spomni, aby si deň sviatočný svätil (odpočívaj v nedeľu od nepotrebnej telesnej práce; pestuj rodinný, kulturny a náboženský život). 5/4. Cti otca svojho i matku svoju (tiež rešpekt pre tých, čo pracujú v spoločenstve pre spoločné dobro, napr. kňazi, občianski služobníci ako učitelia; nemorálne a nespravodlivé zákony štátu neviažu svedomie svojich občanov). 6/5. Nezabiješ (zahŕňa potrat, samovraždu, eutanáziu, podstupovanie ľahkomyseľných rizík, poškodenie na zdraví ako drogy, fajčenie, zmrzačenie, zbytočnú zlosť, nenávisť a nadávanie).8 7/6. Nezosmilníš (tiež zahŕňa predmanželský sexuálny vzťah, masturbáciu, pornografiu, hanebné slová a túžby). 8/7. Nepokradneš (zahŕňa falšovanie, daňové švindľovanie, neplatenie dlhov, nedodržanie pracovnej zmluvy, hazardné hry, úžernícke finančné systémy a zvrátené trhové mechanizmy, ničenie verejného alebo súkromného majetku; niekedy sa vyžaduje odškodnenie).9 9/8. Nepreriekneš krivého svedectva proti svojmu blížnemu (rešpektovanie pravdy, vyhýbanie sa lži, klamstvu a klebetám, vrátane masmédií, dodržanie tajomstva napr. profesionálneho alebo daného slova napr. v politike; niekedy sa vyžaduje ospravedlnenie). 10/9. Nepožiadaš manželku svojho blížneho (alebo manžela). 10. Nepožiadaš majetku svojho blížneho ani ničoho, čo je jeho. Pozri Ex 20,2-17. 39 BLAHOSLAVENSTVÁ. Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Pozri Mt 5,3-12. 40 CIRKEVNÉ PRIKÁZANIA. V prikázané sviatky a v nedeľu je potrebné nepracovať a zúčastniť sa na celej svätej omši. Postiť sa a nejesť mäsité pokrmy v dňoch určených Cirkvou napr. vo Veľkom pôste. Aspoň raz do roka sa vyspovedať vo veľkonočnom období (zatajenie ťažkého hriechu v spovedi je hriechom). Aspoň raz do roka prijať Oltárnu sviatosť vo veľkonočnom období (prijatie Sviatosti oltárnej v stave ťažkého hriechu je hriechom). Riadiť sa manželskými zákonmi Cirkvi. Každý deň sa modliť k Bohu (prikázanie len v pravoslávnej Cirkvi). Podporovať cirkevné ustanovizne (prikázanie len v katolíckej Cirkvi). 41 HLAVNÉ CNOSTI. Viera: dôvera a odovzdanosť Bohu. Nádej: očakávanie Božích prísľubov. Dobročinnosť: láska k Bohu a blížnemu. Opatrnosť: správny úsudok v praktických záležitostiach. Spravodlivosť: dávať každému, čo je jeho. Sila: kontrola strachu a nerozvážnosti. Striedmosť: zmierňovanie sexuálnych žiadostí, ako aj umiernenosť v odievaní, móde, správaní, hygiene, atď.10; zlatá stredná cesta. 42 SEDEM DAROV DUCHA SVÄTÉHO. Dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Pozri Iz 11,2-3. 43 OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO. Milosrdenstvo, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Pozri Gal 5,22. 44 SKUTKY DUCHOVNÉHO MILOSRDENSTVA. Napomínať hriešnikov. Vyučovať nevedomých. Pochybujúcim dobre radiť. Tešiť zarmútených. Trpezlivo znášať krivdu. Odpúšťať ubližujúcim. Modliť sa za živých a mŕtvych. 45 SKUTKY TELESNÉHO MILOSRDENSTVA. Kŕmiť hladných. Napájať smädných. Odievať nahých. Ujať sa pocestných. Vykupovať väzňov. Navštevovať chorých. Pochovávať mŕtvych. Pozri Mt 25,31-46. 46 SOCIÁLNE UČENIE CIRKVI. Cirkev aplikuje Boží zákon, morálku a etiku aj v oblasti sociálnych a ekonomických vzťahov, ktoré nie sú explicitne v Biblii. Cirkev bráni právo každého človeka k životu od počatia až po prirodzenú smrť v spravodlivom sociálnom prostredí; právo vlastníctva a humánneho štandardu života, ktorý obsahuje jedlo, šatstvo, prístrešie, lekársku pomoc, základné vzdelanie a prácu; právo náboženskej slobody, slobody združovania sa napr. odbory, a verejného vyjadrenia; nadradenosť človeka nad vecami, práce nad kapitálom, rovnoprávnosť bez ohľadu na rasu či národnosť, rovnoprávnosť ale komplementárnosť muža a ženy, slobodu podnikania a spravodlivého obchodu; rešpekt pre ekológiu, vrátane zvierat, demokraciu, mier, znižovanie zbrojenia, vrátane atómových zbraní, a ľudskú solidaritu, v súlade s pravdou, slušnosťou a spoločným dobrom. Účelom štátu, politickej autority, alebo vlády je vykonávať spravodlivosť v spoločnosti a brániť dôstojnosť všetkých občanov, najmä detí, chorých a postihnutých, chudobných, starších, atď. Práva a slobody občanov môžu byť obmedzené pre oprávnené dôvody ako napr. dopravné značky, cenzúry na zabránenie nenávisti, primerané zdanenie alebo pre nejaký priestupok. 47 REHOĽNÝ ŽIVOT. Mnísi, mníšky, rehoľníci, rehoľné sestry a iné osoby žijú podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty, a poslušnosti/pokory, aby mohli milovať a slúžiť Bohu a svojim blížnym/spoločenstvu lepšie. Toto je najdokonalejší možný stav spojenia s Bohom v tomto živote, dosiahnutý milosťami, vierou, láskou, meditáciou, dodržiavaním prikázaní, dobrými skutkami, pôstom a modlitbou– asketizmus, tiež s rozjímaním, mystikou (nadrozumová a nie iracionálna) a sviatosťami. Pozri: Gn 18,26; Mt 19,21; Sk 2,42, Philokalia, Nasledovanie Krista, Výstup na horu Karmel, Butler's Lives of the Saints [Butlerove Životy svätých]. 48 SEDEM HLAVNÝCH HRIECHOV. Pýcha: omylné a nadmerné sebectvo a sebaúcta; márnivosť. Lakomstvo: neprimeraná túžba po peniazoch a pozemských bohatstvách a ich bezmyšlienkovité používanie; skúposť. Smilstvo: nadmierna túžba po sexuálnom potešení a sile. Závisť: žiarlivosť a smútok nad dobrom blížneho. Obžerstvo: nadmierne jedenie a pitie. Hnev: neoprávnená túžba po pomste. Lenivosť: nedostatok alebo zanedbanie povinností. 49 HRIECHY PROTI DUCHU SVÄTÉMU. Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo, zúfať si nad Božím milosrdenstvom, odporovať poznanej zjavenej pravde, závidieť blížnemu Božiu milosť, zatvrdiť si srdce voči spasiteľnému napomenutiu, tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti. 50 DO NEBA VOLAJÚCE HRIECHY. Úmyselná vražda, akt sodomie alebo homosexuality, sužovanie vdov a sirôt, nespravodlivé zadržiavanie mzdy robotníkom. Pozri: Lv 18,22; Rim 1,27. 51 CUDZIE HRIECHY. Dávať radu na hriech, podnecovať iných na hriech, kázať iným hrešiť, privoliť na hriech iných, pomáhať iným pri hriechu, mlčať pri hriechu iných, zastávať hriechy iných, skrývať hriechy iných, chváliť hriechy iných. Tiež je hriešne zvádzať iných zlým príkladom. Pozri Mt 18,6.
MODLITBA
52 ÚVOD. Modlitba je spôsobom komunikácie s Bohom. Je potrebná a prirodzená tak, ako potreba dýchať a jesť. V modlitbe – či už spevom, myšlienkami, či slovami – velebíme Boha a ďakujeme mu za všetky darované dobrá, prosíme ho o dar milosti a nasýtenia hmotných a duchovných potrieb všetkých, aj nepriateľov, a modlíme sa za zomrelých. Môžeme sa modliť k Bohu alebo prosiť Pannu Máriu, svätých a anjelov aj priateľov, aby za nás orodovali u Boha. Mali by sme sa modliť každý deň súkromne (hocikde, hocikedy a v hocijakej polohe) a keď je to možné tak aj verejne, napr. v liturgii. Môžeme sa modliť vlastnými slovami alebo použiť bežné modlitby ako napr. „Požehnaný je Pán“, „Sláva Bohu“, „Pane, zmiluj sa“, a modlitby uvedené nižšie. 11 53 ZNAK KRÍŽA. V mene X Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. 12 54 MODLITBA PÁNA. Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. *Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva na veky vekov.* 13 Amen. 55 DOXOLÓGIA. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, *i teraz i vždycky i na veky vekov.* 14 Amen. 56 MODLITBY KAJÚCNOSTI. Bože, zmiluj sa nado mnou hriešnikom. Pane, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve. Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnikom. Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3-krát). 57 ANJELSKÝ POZDRAV. Zdravas’ Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami, a požehnaný je plod života tvojho Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.15
SVIATOSTI/TAJOMSTVÁ
58 ÚVOD. Ježiš Kristus daroval svojej Cirkvi, okrem iných darov, sedem sviatostí ako spôsob prenosu Božej milosti na ľudí. Sviatosti účinkujú skrze Božiu moc a cez modlitby a úkony kňaza. Vonkajšie prejavy sviatostí sa nazývajú obradmi. V Cirkvi sa po 4. st. vyvinulo veľa synonymných obradov, ako napr. koptský, etiópsky, sýrsky, asýrsky, malabarský, arménsky, byzantsko-grécky a rímsko-latinský. Moc ľudského intelektu je skoro bez hraníc, ale chápe duchovnú realitu len cez obmedzené telesné zmysly a preto ju vyjadruje v hmotných znakoch a symboloch. V komunikácii s Bohom a ľudstvom, človek potrebuje znaky a symboly, ktoré nachádza v prírode a kultúre. Sviatosti používajú viditeľné znaky ako napr. víno a chlieb a sprostredkujú človeku neviditeľnú milosť. Dôstojné prijímanie sviatostí lieči hriech, posväcuje a vedie k večnému životu. 59 KRST. Krstom vodou, univerzálnym očistením, a v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, dedičný hriech človeka a všetky účinkové hriechy sú odpustené, a človek sa stáva dieťaťom Božím, kresťanom a členom Cirkvi, dedičom ostatných sviatostí a napokon aj dedičom nebeského kráľovstva. Pri krste človek dostane svoje krstné meno a krstných rodičov. 60 SVIATOSŤ BIRMOVANIA. Táto sviatosť posilňuje kresťana darmi a silou Ducha Svätého. 61 SVÄTÁ EUCHARISTIA. Svätá eucharistia, božská liturgia alebo omša sa skladá z čítaní z Biblie s Vyznaním viery, z obety Ježiša Krista na kríži nekrvavým spôsobom vrátane premenenia chleba a vína na telo a krv Krista, a svätého prijímania, v ktorom prijímame, ako apoštoli pri Poslednej večeri, telo a krv Krista ako nebeský pokrm, duchovný liek, a chlieb večného života (Jn 6,51). Na prijatie Svätého prijímania dôstojne v jednotlivých Cirkvách je potrebné, aby pokrstení pravoslávni a katolícki kresťania boli bez ťažkého hriechu (Mt 5,23), verili, že prijímajú pravé telo a krv Krista pod spôsobom chleba a vína (1 Kor 11,29), a zachovali náležitý pôst pred prijímaním. Tiež by sme mali ďakovať Bohu za eucharistiu. Liturgia je zdrojom a vrcholom kresťanského života, korunou cirkevnej jednoty, je hlavný čin bohoslužby, vďakyvzdania a modlitby, ako aj umelecké a hudobné dielo civilizácie.16 62 POKÁNIE/SVIATOSŤ ZMIERENIA. Vo sviatosti zmierenia Boh, skrze kňaza, odpúšťa všetky hriechy, vykonané po krste (Jn 20,23) ak človek: 1. spytuje svoje svedomie, teda skúma svoj život a správanie v zrkadle Božieho zákona; 2. ľutuje svoje hriechy; 3. urobí predsavzatie, že už viac nebude hrešiť; 4. vykoná súkromnú spoveď a vyzná sa zo všetkých hriechov kňazovi (kňazi sú zaviazaní neprezradiť hriechy spovedajúcich sa - spovedné tajomstvo); 5. vykoná udanú pokutu. Dôsledkom je človek zmierený s Bohom a s blížnym a má pokoj duše. 63 POSVÄTENIE KŇAZSTVA. V kňazskom povolaní sú niektorí muži skrze Božiu milosť a svoju vôľu, vysvätení biskupom za diakonov a kňazov/presbyterov. Kňaz sa bežne nazýva „otec“.17 Traja alebo viacerí biskupi vysväcujú vybraných neženatých kňazov za biskupov, z ktorých sú volení arcibiskupi, metropoliti, patriarchovia a pápeži. Oni sú pastiermi Cirkvi a slúžia svetu učením Božieho slova a vysluhovaním sviatostí. 64 SVIATOSŤ MANŽELSTVA. Boh nám dal manželstvo ako základ rodiny a celej ľudskej spoločnosti. Vo sviatosti manželstva prijímajú muž a žena milosť spoločnej, celoživotnej lásky a cez túto milosť sú povolaní byť vzornými partnermi, rodičmi a svetskými i duchovnými vychovávateľmi svojich detí. 65 SVIATOSŤ POMAZANIA CHORÝCH. Táto sviatosť prináša telesné uzdravenie, pokiaľ je uzdravenie duchovne prospešné dotyčnej osobe. Inak odpúšťa hriechy a pripravuje človeka na prechod cez smrť. V prípade ťažkej nehody alebo choroby, by mal byť zavolaný kňaz.
SMRŤ A VEČNÝ ŽIVOT
66 Posledné štyri veci sú: smrť, súd, nebo/raj a peklo/večné zatratenie. Smrť je následok Adamovho hriechu a po čase jedného ľudského života (priemerne asi 70 rokov alebo 700 miliónov dychov, niekedy skôr) každý zomrie. Okolo 200.000 ľudí zomrie vo svete každý deň. Pri smrti sa duša oddelí od tela a vstúpi do večnosti a telo sa, po dôstojnom pohrebe, v hrobe obráti na prach. Tak ako s fyzickým narodením vidíme po prvýkrát svet, podobne po smrti vidíme prvýkrát horizont večnosti, vynímajúci sa z času a priestoru. 67 Hneď po smrti každý človek predstúpi pred Boha a zodpovedá za celý svoj život. Tí, ktorí milujú Boha a sú bez ťažkého/smrteľného hriechu sú privítaní do večného kráľovstva šťastia, kde s anjelmi a svätými vidia Boha z tváre do tváre. Tí, ktorí nie sú úplne čistí od hriechu, sú najprv očistení. My na zemi im môžeme pomôcť prísť do neba svojimi modlitbami, hlavne v sv. omši.18 Tí, ktorí zomrú v ťažkom hriechu bez ľútosti, odsúdili sa naveky na zatratenie a Boh to potvrdzuje. Veľké bolesti a trápenie v pekle spočívajú v oddelení od Boha Stvoriteľa a v minutí cieľa a zmyslu svojho života a existencie. 68 S Kristovým druhým príchodom sa skončia cykly času a histórie a svet sa skončí. Kristus vzkriesi ľudské telá z hrobov a nastane čas Posledného súdu. Nakoniec Boh premení nebo a zem na nové a oslávené stvorenie. Pozri: Mt 24, 25; Rim 8,19-23. 69 Všetci sme stvorení pre plnosť šťastného a požehnaného života v nebi s Bohom. Pán pozýva každého k účasti na večnom šťastí skrze úprimnú kajúcnosť, až do posledného dychu.
REFERENCIE
■70 Skratky a vysvetlivky: atď.-a tak ďalej, napr.-napríklad, r.-rok, st.-storočie, str.-strana, sv.-svätý, t.j.-to jest; Dt-Deuteronómium, Ex-Exodus, Gal-List Galaťanom, Gn-Genezis, Iz-Izaiáš, Jak-Jakubov list, Jn-Jánovo evanjelium, Jób, Jon-Jonáš, Kor-List Korinťanom, Lk-Lukášovo evanjelium, Lv-Levitikus, Mach-Kniha Machabejcov, Mt-Matúšovo evanjelium, Prís-Kniha prísloví, Rim–List Rimanom, Sk-Skutky apoštolov, Ž-Žalmy.[1] V pravoslávno-katolíckej dohode je Syn narodený z Otca a Duch Svätý pochádza z Otca cez Syna akoby z jedného zdroja. 2 Boh tvorí duše potomkov Adama a Evy v momente počatia; ich telá pochádzajú z Adama a Evy cez ich rodičov. 3 Máriine bezhriešne počatie sa v katolíckej Cirkvi nazýva Nepoškvrnené Počatie. 4 Pozri: Jn 1,9, hinduistické učenie o desiatom Avatare, a Lao-c’ova Tao-Cesta. 5 V 8. st. prijali byzantskí biskupi ikonoklazmus, od r. 1268 do 1271 bola voľba pápeža v mŕtvom bode, v r. 1431 bola upálená sv. Jana z Arku, ale onedlho boli situácie napravené. 6 Po roku 451 v Sýrii, 732 v Macedónii a 1596 v Ukrajine boli značne, a niekedy kontroverzne, zmenené hranice medzi patriarchátmi a obradmi. Po súčasnej konvergencii o spore pápežského primátu v apoštolskom biskupskom bratstve i Cirkvi, pozri Patriarchu Athenagorasa a kardinála Ratzingera: J. Desseaux, 20 Siècles d’Histoire Oecuménique [20 storočí ekumenických dejín]. 7 Dvojaké číslovanie znamenajú pravoslávne-protestantské a katolícke-luteránske číslovanie prikázaní. 8 Prikázanie 6/5 má výnimky: potrat je povolený, keď je ohrozený matkin život; trest smrti je povolený; spravodlivá vojna je tiež povolená, ale iba v sebaobrane proti vážnej agresii, keď všetky ostatné prostriedky zlyhajú, úspech je istý a vojnou spôsobené zlo je menšie ako zlo spáchané agresormi. 9 V prípade extrémnej núdze (ako nedostatok jedla, šatstva, nutnej zdravotnej starostlivosti alebo prístrešku) je dovolené použiť cudzí majetok bez majiteľovho súhlasu, napr. ambulancia prechádzajúca na červené svetlo. 10 Aby sa zminimalizoval prenos infekčných chorôb, je dobré, napr. nepľuvať na ulici, kašľať na plece namiesto do dlane, a umývať ruky po použití toalety. 11 Pozri: Mt 6, 7,18; modlitebné knižky; R. Taft, The Liturgy of the Hours in East and West [Liturgia hodín na Východe a Západe]. 12 Znak kríža sa vykonáva prstami pravej ruky, ktoré sa dotýkajú najprv čela, srdca, a ľavého a pravého (v byzantskom obrade pravého a potom ľavého) pleca pri vyslovovaní týchto slov. 13 Toto je dokonalá modlitba, ktorú nám zanechal sám Pán. Zakončenie medzi hviezdičkami je africko-ázijsko-protestantské; v rímskej Cirkvi sa väčšinou vynecháva a v byzantskej znie takto: *Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.* 14 Hviezdičky ohraničujú byzantské zakončenie. Rímske zakončenie znie takto: *ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov.* 15 Toto je rímsky text. Byzantské znenie je takéto: Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší. Svätá Bohorodička, pros za nás hriešnych. 16 Premenený chlieb sa mení na oslávené telo Krista tak ako sa požívané jedlo stáva telom človeka; ako každý odlomený kúsok zrkadla odráža celý obraz, tak celé telo Kristovo je prítomné v každom kúsku lámaného chleba; malé vitamíny majú svoju moc, ale ešte mocnejší je malý kúsok chleba obsahujúci Krista. O diskusii o epikléze, pozri http://slavxrist.org. Pre viac informácii o liturgii - najstaršia je liturgia sv. Jakuba Jeruzalemského - sýrska a najrozšírenejšia je byzantská a rímska liturgia - pozri: H. A. J. Wegman, Geschiedenis van de Christelijke Eredienst in het Westen en in het Oosten [Dejiny kresťanskej bohoslužby na Východe a Západe]; F. E. Brightman, Liturgies Eastern and Western [Východné a západne liturgie]; N. D. Patrinacos, The Orthodox Liturgy [Pravoslávna liturgia]; C. Kucharek, The Byzantine-Slav Liturgy of St. John Chrysostom [Byzantsko-slovanská liturgia sv. Jána Zlatoústeho]; J. A. Jungmann, Missarum Sollemnia; iné liturgické knihy a misály. 17 Rovnako ako sú v dvetisícročnej pravoslávno-katolíckej praxi kňazi iba muži, je známe, že iba ženské RNA riadi rané aktivity embrya: pozri Theological Studies [Teologické štúdie] zväzok 36 (1975) str. 310. V dejinách sa prax celibátu mení, dokonca aj niektorí pápeži v prvotnej Cirkvi boli ženatí. V katolíckej Cirkvi monsignori a kardináli sú čestnými titulmi niektorých kňazov a biskupov. 18 Pozri: 2 Mach 12; učenie sv. Gregora z Nyssy, Cyrila Jeruzalemského, Jána Zlatoústeho, Maxima Vyznavača a pravoslávne a katolícke modlitby requiem. ■71 Pre ďalšie informácie a detaily, pozri: Bibliu; J. Alberigo, Conciliorum Oecumenicorum Decreta; J. P. Migne, Patrologiae Cursus Completus; T. Aquinský, Summa Theologica; P. Mogila, Orthodoxa Confessio Fidei Catholica et Apostolica Ecclesiae Orientalis; S. Slobodskoj, Zakon Božij; Katechizmus katolíckej Cirkvi; The Oxford Dictionary of the Christian Church [Oxfordský slovník kresťanskej Cirkvi]; World Christian Encyclopedia [Svetová kresťanská encyklopédia]. Aktuálne informácie o živote v Cirkvi sú v encyklikách, napr. Encyklika carihradského patriarchu z r. 1920 a Centesimus Annus Pápeža Jána Pavla II., časopisoch ako Žurnal Moskovskoj Patriarchii, L’Osservatore Romano, Katolícke noviny, a na Internete www.mospat.ru www.wcc-coe.org www.monasterechevegtone.com www.vatican.va www.rcc.sk alebo sa o nich poraď s farárom. Na Slovensku a v diaspóre je okolo tisíc farností, kde sa vyučuje Božie slovo a udeľujú sa sviatosti. ■72 Základný kresťanský katechizmus zostavilo Slavic Christian Society / Société Chrétienne Slave / Slăviansko Xristianskoe Sŏbranie, 4260 Cawthra Rd., Mississauga, ON L4Z 1V8 Kanada. Po prvýkrát publikovaný v rusko-slovanskom jazyku pod názvom Osnovnoe Xristianskoe Veroučenie, v Toronte, 29. septembra roku 1999. Anglické vydanie, Basic Christian Catechism, schválili: Biskup Serafim, Ottawa, Kanada, Pravoslávna Cirkev v Amerike, 15.3.2001, Emmanuel kardinál Wamala, arcibiskup kampalský, 15.3.2001, a bolo vydané v Mississauge 6. decembra 2001.
| |||
